Alibizmus vedenia mesta dosiahol novú úroveň. Quo vadis Piešťany?

Po znepokojivých správach ohľadne zániku športu v našom meste a pripravovanom rozhodnutí našich radných pánov o neposkytnutí dotácií na prevádzku zimného štadióna sme dostali od vedenia mesta veľmi „potešujúcu správu“. V Piešťanoch máme naďalej možnosť rozvíjať zimné športy a naše nádejné talenty majú kde trénovať hokej. Áno, človek by si povedal, že zdravý rozum zvíťazil, keďže sa rozhodlo v prospech pokračovania podpory športu a mládeže. Emócie na čas ustali, život pokračuje ďalej. Avšak, v tomto šťastnom konci vyvstáva otázka, za akú cenu?

          Ten, kto sledoval priebeh rokovania mestského zastupiteľstva k tomuto bodu, správne pochopil a musel si uvedomiť, že mestské zastupiteľstvo je nejednotné a v podstate neexistuje koncept riadenia mesta. Poslanci zo združenia „SPP“ (Spoločne pre Piešťany) sa ukázali v tejto fáze neistí a nejednotní, pričom vo finále sa preukázalo, že hlasujú podľa  uváženia a svedomia pána viceprimátora Hudcoviča. I napriek jednotnému konečnému hlasovaniu je podľa ich vyjadrení jasný rozkol v ich „klube“. Takisto sa objavil ďalší nemorálny aspekt diskusie o podpore hokeja v Piešťanoch.  Vytipovaní zástupcovia dôchodcov na podnet a za podpory pána viceprimátora Hudcoviča rozhorčene a z nepochopiteľných dôvodov odmietli podporiť hokej v Piešťanoch.

       Som toho názoru, že staršia generácia je so svojimi skúsenosťami nepochybne strážcom našich tradícií o ktoré sa mladí ľudia majú opierať. Preto je určite potrebné túto podstatnú zložku našej spoločnosti podporovať morálne i finančne pri ich prospešných aktivitách. Avšak tak ako netreba zabúdať na staršiu generáciu, nemožno opomenúť i tú mladšiu. I mladí ľudia sú prospešní pre spoločnosť, a nepochybne ich treba podporovať či už vzdelanostne, morálne a finančne, pričom v konečnom dôsledku je dôležité podporovať i prepojenie medzi mladšou i staršou generáciou. Významným prvkom v rámci podpory mladej generácie je predovšetkým rozvoj a podpora športových aktivít v meste. Preto postup vedenia mesta ohľadne predaja licencie hokejovej extraligy, postup ohľadne nevysvetlenia celej problematiky zástupkyni dôchodcov z nášho mesta, vrátane kladov a záporov vyplývajúcich z daného rozhodnutia pre život v Piešťanoch možno považovať nielen za alibistický, ale aj za nemorálny krok. Ako človek, ktorý žije dlhé roky v našom meste musím vyjadriť svoj názor, že zneužívať dôchodcov na svoje politické kroky a pomaly znižovať športovú podporu mládeži je podľa môjho názoru pán Hudcovič morálne bahno.

          Taktiež i hra na mŕtveho chrobáka nášho pána primátora a jeho alibistické „keby som mohol tak by som spravil, ale nemôžem“ už nie je smiešna. Je doslova tragická, presne tak ako tichý a zo strany vedenia mesta elegantne riadený zánik hokejovej extraligy v našom meste. Preto sa opäť vynára otázka, pre koho je prospešný krok vedenia mesta, že hokejová extraliga v Piešťanoch skončila. Pre nás obyvateľov mesta, resp. pre pána Jaroslava Lušňáka, ako prezidenta hokejového klubu ŠHK 37 Piešťany? Určite nie. Tak komu prinieslo toto choré rozhodnutie prospech?

       Pri sledovaní hlasovania a nálady mestského zastupiteľstva Liptovský Mikuláši za odkúpenie licencie hokejovej extraligy pre Piešťany už i osobám neznalým veci musí byť jasné, že aj napriek vyšším nákladom je to značný prínos pre mesto a jeho rozvoj. V Liptovskom Mikuláši to vedia od začiatku, u nás to nepochopilo vedenie mesta doteraz.  Žiaľ, už si pomaly zvykáme od vedenia nášho mesta, že šetrí na nesprávnych položkách a tým marí budúce investície. Preto i fakt, že v rámci prebiehajúcich otáznych a pochybnosťou zaváňajúcich verejných obstarávaniach, kvôli ktorým sa už dokonca začínajú niektorí z radov mestských poslancov vzdávať svojich mandátov v tomto kontexte vyznieva už ako arogantný akt zo strany mocipánov mesta. Iste, zdôrazňuje sa zákonnosť týchto postupov, ale príchuť netransparentnosti a predražených verejných obstarávaní horko zostáva v ústach nás obyvateľov mesta. Práve pre takéto obdobné správanie predchádzajúceho vedenia mesta, ktoré ovládalo mesto 12 rokov občania mesta v posledných komunálnych voľbách dali stopku takémuto spôsobu vedenia a riadenia mesta a vyjadrili svoju túžbu po výraznej zmene. A tá prišla voľbou súčasného zastupiteľstva, primátora a viceprimátorov, ktorí o sebe tvrdili, že sú tou správnou zmenou. Nuž situácia v meste a posledné kroky vedenia mesta pomaly ukazujú opak.

       Na odľahčenie na záver, by som vtipne parafrázovala, že pán primátor a jeho zástupcovia, ktorí hlásali v kampani transparentnosť a rozvoj mesta svojim správaním v posledných mesiacoch naplnili podstatu vtipu o pekle v ktorom sa hovorí nasledovné: Príde muž k pekelnej bráne a vidí, že tu prebieha bujará zábava. Množstvo jedla, hudby, tanca. Pýta sa čo to znamená. Čert mu vraví, že toto je to pravé peklo a keď chce, nech vojde, je vítaný. Muž celý nadšený podpíše súhlas a pridá sa k oslave. Ráno po prebudení však zistí, že okolo neho je smrad, špina, a vidí tvrdú prácu a ešte tvrdšie tresty. Pýta sa čerta čo sa stalo, kde sa podela včerajšia oslava? Lucifer mu naškerený odpovie: „včera to bola volebná kampaň, dnes už máme po voľbách!“ Nuž priatelia a predovšetkým voliči, ktorý ste dali hlas tomuto „progresívnemu“ vedeniu mesta: „zasmejme sa, cez slzy“.

Zuzana Svrčeková