ROZPAČITÁ CESTA na PIEŠŤANSKÚ „KALVÁRIU“

Ak ste už dlhšie neboli na prechádzke na Červenú vežu, tak momentálne určite ide o zaujímavý zážitok. Na ceste zažijeme viac pocitov čo je to, čo robí túto prechádzku neobvyklou. Nevieme ale zaručiť, či prevážia tie negatívne alebo pozitívne. Hovorí sa ale, že všetko zlé je na niečo dobré. Prvou prekážkou smerom k cieľu je cesta smerom na Banku ale to pravé turistov ešte len čaká. A úplne hore samozrejme prekvapenie, pri ktorom sa väčšina pomodlí s myšlienkou, že všetko je pomíňajúce. Často už aj zdravý rozum.

Je pravda, že na ceste nie je toľko zastavení ako mal Ježiš Kristus ale zopár krát sa určite zastavíte, respektíve pozastavíte. Taktiež sa zamyslíte nad tým, že pri dnešnej pedantnej legislatíve má všetko nejakého pána a toto miesto a mnohé iné javia znaky, že nie sú nikoho. Niektoré totiž vyzerajú ako po prírodnej katastrofe a iné ako po vojne. Napriek všetkému Piešťany hrajú hru, že sú záujemcom o dovolenkového lídra na Slovensko ale aj v zahraničí. Kompetentní zabúdajú na to, že lídrom budú Piešťany vtedy, keď sa turisti budú chcieť do mesta vracať a nie raz za život sem zablúdia. Tak, ako v minulej reportáži môžeme konštatovať, že turista nám žiaden negatívny zážitok neodpustí. A rád sa s ním pochváli. Pri natáčaní sme stretli po rusky hovoriacich turistov, ktorý išli smerom hore a tvárili sa prekvapene s otáznikom v očiach, či sú na správnej ceste.

Kamenná dlažba je vizuálne takmer v poriadku, netreba mať všetko dokonalé akurát, že pôsobí pomerne klzko. Už na začiatku cesty pri schodoch vidieť ako je na tomto mieste riešené odpadové hospodárstvo. Odpadky sa stávajú neodmysliteľnou súčasťou človeka a ten by sa asi aj zľakol, keby bolo niekde čisto. Myslel by si, že sa ocitol v inej krajine a takto aspoň nie je vystavený šokom. Na kamennom chodníku, ktorý vedie na vyhliadku je miest na zastavenie naozaj dosť. Vlastne to ono miesto si vás pritiahne samo. Zastaví vás nostalgický pohľad na zbytok minulosti. Pri dobrej predstavivosti si zhmotníte ako to asi vyzeralo voľakedy. Pri pohľade na odtrhnuté alebo odrezané rúr ky zábradlia zažijete trochu nebezpečenstva a adrenalínu. Asi aj zahanbenia. Železo ako materiál má proste dnes smolu. Pre niekoho pokračuje doba železná a asi aj na mentálnej úrovni. O pásku by sme vám neradili opierať sa. Páska toho evidentne moc nevydrží a pri prechádzke jedného depresívneho tínedžera asi ani jeden deň. Ten, kto to takto vymyslel a pripevnil ich o stromy a zostávajúce stĺpy, tak to úplne nepremyslel. Na niektorých miestach je páska odtrhnutá a neplní ani vizuálne odstrašenie. Pri prechádzaní môžete teda zažívať adrenalínový šport s pocitom rizika. Podobne ako v Tatrách na cestách, kde vás chráni iba reťaz pripevnená o skalu.

Tesne pred koncom cesty máte neočakávanú príležitosť na posilňovanie. Niekto si dal prácu aby mali turisti príležitosť na silové športy aj v lese. Rovno na vzpieranie. Minimálne pre toho, kto bude túto „športovú“ pomôcku odpratávať. Kúsok pred koncom cesty vás môže zaujať odtrhnutý konár, ktorý visí na strome, z ktorého môže minimálne bolieť hlava keď spadne. Ako sa hovorí, hore určite nepadne a ten kto bude v zlý čas na nesprávnom mieste, ten má smolu. Tak to ale v živote chodí.

Zostatok bývalej vyhliadky je dôkladne uzavretý ale aj obrastený a v rozklade. Je možné, že tá rozbujnená zeleň má aj nejaké výhody a to, že si vyhliadku nikto nevšimne. To je asi aj dnes lepšie. Zaujímavý je pohľad na zostatok obkladu na fasáde budovy. Nezostalo veľa ale pri troche predstavivosti dostanete možno aj deja vú. Napriek tomu nič neopravujeme. Asi čakáme na dobu hologramov kedy budeme môcť takéto stavby zbúrať a nahradiť ich obrazmi v podobe hologramov a vybavená vec.

Priestor okolo bývalej vyhliadky na Červenej veži je z pohľadu exkrementov pomerne čistý. Počká vás iba pár spomienkových predmetov. Každý chce po sebe niečo zanechať a niekto je schopný zanechať iba toto.

Prechádzka na Červenú vežu je teda zaujímavým víkendovým spestrením. Bez vyhliadky a v lete aj bez pekného výhľadu na Piešťany. Na koniec je asi na mieste otázka. Žijeme dnes vo viacerých paralelných svetoch a ten reálny si všímame najmenej zo všetkých?