Piešťanské politické experimenty

Očakávame prvé rokovanie poslancov piešťanského zastupiteľstva, kedy bude dnes už bývalý viceprimátor Tomáš Hudcovič sedieť na inej strane, ako vedenie mesta. Otázka je, či bude aj na druhej strane názorovej barikády voči vedeniu, ktoré tak rýchlo opustil. Všetkým, ktorí sledujú piešťanskú politiku s otvorenými očami a bez akýchkoľvek pozlátok, bolo od začiatku jasné, ako dopadne nominácia Hudcoviča na mestský úrad. Nikto si nemohol myslieť, že Hudcovič a Tamajka sú dvojčatami s rovnakými cieľmi a pracovnými postupmi, ale bolo jasné, že sú skôr samostatnými jednotkami, ktoré sa idú učiť spolupracovať. Tento pokus ale nevyšiel. Druhá personálna varianta vedenia mesta načas spojila de facto SPP s Tamajkom, ale dlho táto idea nevydržala. Buď ich už na začiatku spájalo menej, ako si mysleli alebo sa egá Hudcoviča a primátora Tamajku pri sebe nezniesli. Bolo by zaujímavé vedieť, ktorý z nich je viac sklamaný z tohto náhleho rozdelenia. Úplnú pravdu sa ale asi nedozvieme, iba indície a formálne vyjadrenia, ktoré znesú médiá a verejnosť. Tie najdôležitejšie informácie sa totiž v politike nehovoria na hlas, ale kolujú iba v úzkom kruhu zainteresovaných. Zaujímavé by ale bolo vedieť skutočnú pravdu, lebo vedenie mesta na úrade nesedí pre seba, ale rozhoduje o tom, kde sa minú všetky dane, ktoré obyvatelia mesta zaplatia a nie je to vôbec malé číslo. Pre tých, ktorí netušia s akou sumou mesto každý rok narába, tak táto suma je viac ako 22 miliónov eur.

Ďalšou zaujímavou otázkou je, prečo sa odchod Hudcoviča udial ani nie mesiac po schválení rozpočtu na rok 2017. Poslanci za SPP boli pri riešení jednotlivých položiek rozpočtu asi najaktívnejší a lobovali za svoje požiadavky. Tým, že mali na úrade svojho človeka, tak mali oveľa lepšiu možnosť operatívne pôsobiť na vedenie mesta, aby konalo. Peniaze sú teda na celý kalendárny rok rozdelené a bez klubu SPP bude zmena v rozpočte takmer nemožná. Z mnohých udalostí piešťanskej politiky je cítiť až priveľa taktiky. Cítiť aj snahu o minimalizáciu publicity odchodu Tomáša Hudcoviča z postu viceprimátora. Z akého dôvodu? Aby sa čo najskôr zabudlo a aby sa čo najrýchlejšie vytratil záujem pomenovať veci pravým menom? Politika je totiž aj umením tváriť sa, že všetko je v poriadku, aj keď nie je.

Po nástupe Hudcoviča do funkcie viceprimátora bolo zaujímavé pozorovať, ako ihneď inovoval svoje vyjadrovacie postupy voči vedeniu mesta na svojom informačnom portály. Život v meste sa stal navonok mediálne akože krajším, ale realita dobehla všetkých, ktorých sa to týkalo a po 9-tich mesiacoch prišlo vytriezvenie. Aký je teda skutočný motív za politickým presunom Tomáša Hudcoviča do väčšieho úzadia? Odchodom zo stoličky druhého viceprimátora sa Hudcovič dostal do komfortnejšej polohy, aby mal akú takú šancu vyhrať ďalšie voľby na primátora Piešťan a dostať sa zároveň aj za poslanca VÚC. Čoskoro asi príde čas, keď bude musieť otvorenejšie poukazovať na slabiny vedenia mesta, ktoré si zažil na vlastnej koži a trochu na tejto kritike vyrásť. Aj taká je totiž politika. Ak sa vedeniu mesta nedarí a ľudia ho vnímajú viac v negatívnom svetle, tak je politicky prospešnejšie vzdialiť sa čo najskôr, aby sa zlý imidž úplne nezažral do pamäti voličov. Voľby do VÚC sú totiž koncom tohto roka a odchod Hudcoviča z mestského úradu mu môže v podstate už iba pomôcť.

Primátor Miloš Tamajka je ale v danej situácii asi tým, kto je z rozchodu viac v neistote. Tomáš Hudcovič je totiž jedným z najvplyvnejších poslancov zastupiteľstva, ktorý vie pomerne komfortne zabezpečiť 9 hlasov poslancov klubu SPP. Tamajka stratil ideálneho partnera a v danej situácii musí hľadať podporu tam, kde ju hľadať nechcel. U poslancov, ktorí vôbec neskrývali kritiku voči vedeniu od samotného začiatku volebného obdobia a nevymenili ju za nič.

Aktuálnou otázkou teraz je, či sa zo zastupiteľstva po rezignácii Hudcoviča znovu stane politické bojové pole. Všetci by boli radšej, keby zastupiteľstvo bolo efektívnym kolektívnym orgánom mesta prinášajúcim reálne výsledky, ktoré ľudia v tomto meste pocítia. Ľudia ale zatiaľ v zastupiteľstve cítia skôr napätie, ako tvorivého ducha a atmosféru dohody. Len, aby nám zastupiteľstvo nezačalo pripomínať viac šachovnicu, kde má každý jeden hlas svoju váhu a hodnotu. V tomto orgáne sa evidentne stretli ľudia, ktorí sú takmer nezlučiteľní na to, aby dosiahli zásadné pozitívne výsledky pre mesto. Kiež by to ale nebola pravda. Ak má niekto iný názor, tak mu odporúčame pozrieť si zopár rokovaní zastupiteľstva a vydržať pozerať až do konca. Na to by si ale musel zobrať asi dovolenku, pretože aj dĺžka rokovaní piešťanského zastupiteľstva naznačuje, že tu nie je niečo s kostolným poriadkom. Ako sme teda naznačili, zaujímavé bude pozorovať, ako sa zmení atmosféra v zastupiteľstve. Realista ale nemôže očakávať, že sa plot medzi klubom Spoločne pre Piešťany a vedením mesta zmenšil, ale skôr naopak. Názorový plot bude medzi nimi určite väčší ako keď Hudcovič sedel za jedným stolom s primátorom. Od klubu SPP je v danej situácii reálne očakávať to, že sa stane opozíciou, ktorá obvykle zbiera viac politických bodov, ako vedenie mesta, ktorému sa nedarí tak, ako by si predstavovalo. Akým smerom sa rozhodlo uberať SPP uvidíme pri voľbe hlavného kontrolóra. Na túto funkciu totiž kandiduje poslankyňa Zita Bruncková, ktorá je členom SPP. Ak budú poslanci za SPP trvať na jej voľbe, tak je jasné, že tento klub sa rozhodol presadzovať svoje záujmy razantnejšie, ako v minulosti. SPP by získalo na úrade spojenca, ktorý bude mať oveľa silnejší bič na primátora, ako mal samotný Hudcovič ako viceprimátor. Hlavný kontrolór sa dostane k zaujímavým a kľúčovým informáciám a po vzore kontrolóra Konečného vieme, že osoba v tejto funkcii vie vedeniu mesta poriadne znepríjemniť život. Takže, počkáme si na voľbu nového kontrolóra a podľa toho si budeme vedieť urobiť presnejší profil budúceho pôsobenia iniciatívy Spoločne pre Piešťany v piešťanskej politike.